Náš privát sa stal partnerom spoločnosti ParkSnow, ktorý prevádzkuje lyžiarske strediská na celom Slovensku. Ako partneri môže poskytovať svojim hosťom kartu ParkSnow. Netreba nič platiť – stačí si u nás objednať ubytovanie najmenej na dve noci a spolu s objednávkou poslať zoznam ľudí, ktorým chcete kartu vybaviť.  Každý hosť má totiž nárok na vlastnú kartu, takže zľavy môžu využívať všetci aj v prípade oddeleného programu.

Partnerov hosťovskej karty ParkSnow nájdete po celých Tatrách. Ich prevádzky sú označené nálepkou ParkSnow. Keď sa v takejto prevádzke preukážete kartou, automaticky získate dohodnutú zľavu. Najväčší záujem bude zrejme lyžiarske strediská, no ponuka je omnoho širšia. Zahŕňa kiná, reštaurácie, wellness zariadenia, ale i obchody. Úplný zoznam partnerov a dohodnutých zliav nájdete na www.parksnow.sk.

Sme radi, že sa nám pred touto lyžiarskou sezónou podarilo zaradiť sa medzi zmluvných partnerov Park Snow. Spolu s iniciátormi týchto zliav dúfame, že aj vďaka tomu si svoj pobyt v Tatrách naozaj užijete. Vaše otázky ku karte radi zodpovieme na adrese info@privatpodtatrami.sk, alebo telefonicky na 0903 631 388, alebo 0903 621 080.

Obhliadka snehového Betlehema je dobrou zámienkou na nenáročnú prechádzku. Dokonca aj v zime netrvá cesta k nemu dlhšie než pol hodiny, takže ju zvládne naozaj každý. Za vznikom unikátneho snehového diela stojí tuhá zima. Pred chatou sa nahromadilo veľa odhrnutého snehu, tak prečo ho nevyužiť. Prvý betlehem postavil chatár krátko pred Troma kráľmi (6. 1.). Odvtedy to robieva hneď, ako to počasie dovolí. Na poludnia na Troch kráľov zvyknú pred Betlehemom koledovať chlapci z neďalekého Lendaku. Predvádzajú tradičnú kolednícku scénku klaňania sa troch mudrcov z východu malému Ježiškovi. Stala sa z toho veľká udalosť, ktorá láka na Reinerovu chatu množstvo návštevníkov.

Reinerova chata je najstaršou chatou v Tatrách. Juraj Reiner ju postavil už v roku 1863. O necelých dvadsať rokov sa prestala využívať, pretože neďaleko postavili chatu Kamzík. Začiatkom osemdesiatych rokoch 20. stor. správa TANAu chatu zrekonštruovala, no jej priestory boli naďalej nevyužívané. Obnovenie prevádzky nastalo až v roku 1998. Pre svoju ľahkú dostupnosť a výhodnú turistickú polohu sa chata teší veľkej obľube. Náročnejší turisti si tu niekedy urobia zastávku cestou na Slavkovský štít, rodiny s deťmi si zvyčajne dajú občerstvenie, pozrú si expozíciu historickej vysokohorskej výbavy a vrátia sa späť. Ak si trúfate aj na viac než polhodinovú vychádzku, no Slavkovský štít je pre vás príliš náročný, odporúčame vám ľahkú trasu Starý Smokovec > Hrebienok > vodopády Studeného potoka (1 h) – Reinerová chata (15 min.) – Zamkovského chata (30 min.) – Hrebienok (45 min.) (spolu 2:30 h).

Praktické informácie

• východiskový bod: Hrebienok
• atrakcie: snehový Betlehem, expozícia historickej vysokohorskej výbavy, budef
• GPS: 49.166981,20.218577

Symbolický cintorín (GPS: 49.149821, 20.085746) leží uprostred limbového hája pod skalnou stenou Ostrvy. Jeho centrom je pôvabná kaplnka. V jej okolí sa tesnia desiatky vyrezávaných krížov a stovky pamätných tabúľ. Spolu ich tam bude do tristo. „Mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu“ stojí na tabuli pri kaplnke. Vskutku. Široko-ďaleko ťažšie nájsť miesto, ktoré by viac pripomínalo, že hory sú síce krásne, ale neradno ich podceňovať. Na strmých svahoch, skalných stenách, v lavínach alebo na následky vyčerpania a podchladenia zahynú v Tatrách každoročne desiatky turistov. Každá z obetí má v symbolickom cintoríne svoju tabuľu. Rovnako aj horolezci, ktorí zahynuli na zahraničných expedíciách.

Sprvoti boli pripomienky obetí rozmiestnené na miestach jednotlivých tragédií. S myšlienkou vytvorenia spoločného pietneho miesta prišiel v tridsiatych rokoch 20. storočia pražský maliar Otakar Štáfl. Práce na cintoríne začali už v roku 1936 a trvali dlhé štyri roky; pre verejnosť ho sprístupnili až v roku 1940. Odvtedy je to už sedemdesiat rokov.

Návšteva symbolického cintorína patrí k nenáročným vychádzkam, ktoré zvládnu aj sviatoční turisti. Azda aj preto patrí tento kút k najnavštevovanejším miestam Vysokých Tatier. Pietna spomienka počas poslednej októbrovej soboty je zároveň ukončením letnej turistickej sezóny. Budúci víkend je tak poslednou príležitosťou preniknúť do vysokohorského terénu, pretože od nedele už bude platiť uzávera niektorých chodníkov.

Pietna spomienka v Symbolickom cintoríne sa uskutoční už túto sobotu (30. 10. 2010) o 11:00. Zraz je pri chate pri Popradskom plese o 10.30.

Príbuzné články

• Zoznam ľudí na symbolickom cintoríne (do r. 2003)
• Zábery zo Symbolického cintorína
• Obete hôr

Pohľad na Žabie plesá

Chata pod Rysmi je najvyššie položenou chatou vo Vysokých Tatrách. Osobitosť jej dávajú nielen stopy Vladimíra Iľjiča Lenina, ale aj chatárova koza a najvyššie položená latrína na Slovensku. Z čakacej lavičky je nádherný výhľad. Ak si netrúfnete vystúpiť až na vrchol, určite si na nej chvíľu poseďte. Škoda, že chata je až do októbra 2011 v rekonštrukcii. Bufet síce funguje, ale len vo forme predaja cez okienko, takže okolité kamene sú husto obsadené turistami. Milo nás prekvapili ceny, čakali sme vyššie. Čokoláda za dve eurá, kapustová polievka za 2,50. Na rázcestí pri Popradskom plese býva pravidelne odložený náklad pre chatára. Ak mu časť z neho (plynovú bombu, dosku, apod.) vynesiete, dá vám čaj zdarma. Platí to aj opačným smerom.

Cesta na vrchol

Záverečné stúpanie nám, v porovnaní s cestou od Žabích plies k chate, pripadalo menej náročné. Cesta hore môže trvať zhruba 45 minút až hodinu – záleží aj na počte turistov. Súdiac podľa ich počtu patria Rysy zrejme aj k najnavštevovanejším končiarom. Viac ich lezie hádam len na Kriváň. Túra je fyzicky dosť náročná a z cestou tam aj späť trvá cca 9 hodín. Určite však stojí za to.

Panoráma z vrchola Rysov

Praktické informácie

• Východiskový bod: Štrbské pleso
• Náročnosť: Ťažká
• Dĺžka: 9 hodín
• Podrobný popis túry

Ako sa tam dostať

Autom je to zo Starej Lesnej do Pribyliny kúsok – asi 50 km. Zo Starej Lesnej je najjednoduchšie ísť na Štrbské pleso a ďalej cez Podbanské až do Pribyliny.  Autobusom sa dá do Pribyliny dostať z Liptovského hrádku alebo z Liptovského Mikuláša

Mapa

Zväčšiť mapu

Príbeh najúspešnejšej stolnej spoločneskej hry začal sa písať v roku 1985 v Jablonci nad Nisou. V tom čase sa miestny tlačiar Ladislav Mareš pokúšal rozšíriť výrobný program tamojšej tlačiarne. Po tlači vizitiek, parte a oznámení začal experimentovať s reprodukciami plagátov secesného maliara Alfonsa Muchu. Neskôr kúpil kartonážny stroj a chcel to skúsiť so spoločenskými hrami. Na sklonku socializmu  bola ich ponuka na trhu stále veľmi obmedzená – nanajvýš šach, alebo Človeče nezlob sa.

Najskôr bolo potrebné vymyslieť herný mechanizmus, ktorý by zaujal aj dospelých. Mareš priznáva, že sa nechal inšpirovať známou hrou Monopoly, no chcel ho upraviť tak, aby sa aj neskôr dal zvrátiť priebeh hry. Keď totiž v Monopoloch niekto vyhráva, je iba otázkou času, kedy získa všetko. V Dostihoch to vďaka stávkovaciemu princípu nemusí  platiť. Našiť herný na podnikateľské prostredie, tak ako v Monopoloch bolo aj včase nstupujúcej perestrojky abolútne nemožné. Mareš sa teda inšpiroval svetom koní, ku ktorým mal vždy veľmi blízko. Vznikla hra, ktorá pobláznila celé Československo.

Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že by hra nejako zvlášť zaujala. Potom však vyšiel článok v denníku Rudé právo, ktorý Dostihy zvozil pod čiernu zem za. Vyčítal hre kapitalistické praktiky, čo ľudí nesmierne zaujalo. Efekt bol presne opačný – zo dňa na deň vzrástol záujem o hru tak, že sa v krátkej dobe stala úzkoprofilovým tvarom. S kapacitou 7000 kusov mesačne tlačiareň totiž zďaleka nestíhala pokrývať dopyt. Aj po štvrťstoročí je o hru stále veľký záujem, od jej vzniku sa jej predalo vyše tri milióny kusov.

Počas svojej existencie hra niekoľkokát zmenila svoj vzhľad. Čoraz kvalitnejšia technika umožnila zmenšiť herný plán a upraviť ho tak, aby sa nemusel skladať zo štyroch dielov. Zmenami prešli aj karty koní, peniaze, dokonca aj dostihové žetóny.  Časom vznikol aj druhý diel zameraný oveľa viac na stávkovanie, no popularitu originálu sa mu dosiahnuť nepodarilo. Po vzore niektorých ďalších soločenských hier plánuje výrobca uvedenie zjednodušenej hry pre mladšie deti s názvom Dostihy a sázky Junior. Na trhu by sa mali objaviť v roku 2011.

Zaujímavosťou je, že Ladislav Mareš hral Dostihy za celý život iba zhruba päť krát – počas jej testovania.